dragonfly

Nikdy som sa nebála, že zomriem... Som dobrý človek, dobrá dcéra, dobrá sestra a dobrá priateľka. Len som si nikdy nevedela predstaviť, aký dokáže byť osud vtipný, ako nám, ľuďom, strašne závidí.... Nikdy som sa nebála, že zomriem.... Len som si predstavovala inak. Ako sa hovorí, každý na svete má svoju polovičku, niekde tam... Niektorí si dokonca naivne myslia, že ju aj nájdu. Nechcem nikoho sklamať, ani pohoršiť, ale nájsť ju nájdete. Osud vám ju postaví do cesty, keď to najviac budete potrebovať. Ale keďže osud je sviňa, zariadi to tak, že síce ju budete mať pri sebe, užívať si jej prítomnosť, ale nikdy nebude vaša. Asi nikdy nepochopím, prečo dvaja ľudia, čo si seba navzájom zaslúžia nebudú spolu... takže hoci nemám strach z toho, čo bude za svetlom, jediné, čo ma desí je, že sa to nestalo len mne, ale denne sa to deje dobrým ľuďom. Preto budú mať sviniari, čo otĺkajú manželky vedľa seba ženu, ktorá im to bude ticho trpieť na veky vekov. Preto tí najlepší chlapi budú mať stíhačky, ktoré ich budú ničiť každý deň a preto sa budú rozpadávať manželstvá snov. A vždy, keď vám bude najhoršie, príde vaša polovička, utrie slzy, pofúka rany a odíde. Lebo tak to má byť... Nikdy som sa nebála, že zomriem... Veď predsa to musí každý. Ale nebála som sa preto, že vždy som chcela, aby sa na mňa nezabudlo. Samozrejme, že nechcem byť laureátom Nobelovej ceny, ani nevynájdem žiaden liek na všetko. Ale je fajn veriť, že niekto si na vás občas spomenie a vybuchne do záchvatu smiechu, alebo použije váš obľúbený výrok. Budú to tí, čo sa s vami smejú a nevedia na čom, budú to tí, ktorí s vami nadávajú a ani nevedia komu a budú to tí, čo sa s vami opijú a poplačú bez toho, aby ste museli ďalej vysvetľovať. Nikdy som sa nebála zomrieť... Pretože som verila, že to príde, keď si budem odkladať zuby do pohára a každé ráno vrieskať na vnúčatá, že mi ich schovali. Pretože som verila, že osud si uvedomí, ako trápi dobrých ľudí a zariadi to konečne tak, ako by to malo byť. Pretože som verila, že ak je človek akýkoľvek, každý má pomocné ruky, ktoré z najväčšej tmy prídu na pomoc. Nikdy som sa nebála, že zomriem... Aj teraz vstanem každé ráno s úsmevom. Predsa vždy musí prevyšovať to dobré na všetkým ostatným. Dá sa žiť v bolesti. Dá sa žiť s posmeškami za chrbtom. Dá sa žiť v chudobe. Jediné, bez čoho sa žiť nedá je vychádzajúce slnko, pokoj v duši a radosť z každého nádychu. V podstate som za toto všetko vďačná, pretože by som bola inak bežný človek mysliaci na svoje problémy, meškajúcu výplatu a bez vďačnosti tým, ktorý tu sú. Nikdy som sa nebála, že zomriem... Len som si to predstavovala inak.... a možno raz nám osud prestane závidieť a aj čakanie na to zlé, po boku polovičky, bude plné šťastia a s úsmevom. Lebo bez toho, sa žiť, ani umierať nedá.